bee

Najlepšie sa učí z vlastných chýb, ak si raz rozbiješ hlavu o barovú lampu, druhýkrát na stôl tancovať nelezieš, ale s ním je všetko naopak. Keď má človek dosť rokov na to, aby videl zamilovanosť reálne, aby netoleroval prdy pod perinou, aby nerozposielal opité správy vždy na jedno číslo, zakaždým sa objaví ten jeden, pri ktorom bariéru vyzretého JA búram. Motýliky v bruchu keď viem, že ho uvidím. Zvedavé oči. Prístav náručia. Aj tak nie je môj. A nikdy nebude. Možno to tak má byť. My dvaja by sme boli to najpatetickejšie klišé.